Štastný Nový Rok

Vianoce sú už za nami a teraz sa chystá druhý najobľúbenejší sviatok Slovákov - Nový Rok. Všetko, všetičko najlepšie...

Veselé Vianoce

Každému kto sem zablúdil aj v tomto čase želám Štastné a Veselé Vianoce, Frühlige Weihnachten, Merry Christmas, Feliz Navidad a k tomu ešte aj veľa darčekov.

Odchádzame (na Vianoce)

Je takmer pól jednej a ja sedím už viac-menej pobalený na svojej izbe. Chudák izba sa dočkala menšieho prerodu a vyzerá ako bojisko s veľkým sušiakom prádla uprostred. Využili sme to, že dnes nespíme vo vlastných posteliach a vyprali sme si postelné prádlo, k tomu sa prihodilo ešte "zopár" vecí a sušiak na prádlo sa ohýba pod tou váhou. Ďalší problém, ktorý nás sužuje, je kapacita Clia. Vyzerá to tak, že príručnú batožinu dám do kufra a batoh k sebe dopredu, inak sa nebudeme asi zmestit, ale čo už. Ešte uvidíme ako sa zvládli pobaliť Igor a Honza, stavím sa, že toho budem mať klasicky najviac a Boris najmenej. Stále ešte rozmýšlam či zbaliť aj potreby na holenie, ale snáď nájdem nejaké aj doma a v Prahe budem len jediný večer. No ešte nezabudnúť zubnú kefku a veľké ďakujem Mierovi, že ma na dnešnú noc prichýli.
V rámci upratovania som si umyl topánky v ktorých som bol na Nikolausfete. Z podrážok som povyberal asi 4 kusy skla. Skúsim tie diery nejak zalepiť, alebo dúfať, že mi nebude tiecť do topánok.
Rada na záver, nedávajte si auto do opravy v Nemecku, hodine práce mechanika tu stojí 60€.

Kríza skoro zažehnaná

Včera večer ku mne dopachtil Boris a povedal mi nie veľmi dobrú správu. Auto je v prdeli, tečie benzín. Musel ho nechať v Dudweileri pred Janinýn domom. No priznám sa, že som polovicu večera strávil hľadaním náhradných riešení ako sa dostať domov. Dúfal som, že to s autom nebude nič vážne a predsa pôjdeme autom. Náhradných môžností veľa nie je, vlak je sakra drahý, busy na Vianoce budú prepchané, no proste nádhera. Dnes ráno mal mať Boris zabezpečené odtiahnutie, ale niečo nevyšlo, tak vybavil Honzu Mikšátka, že nás potiahne. Tak sme (Boris a ja) došli do Dudweileru a čakali na Honzu. Pravdaže ako na potvoru bolo dnes hodne zima a k tomu mrholilo, ba skoro až snežilo. Tak sme pekne mrzli, potom sa zviezli k autu a zistili, že nemáme lano na ťahanie. Šup ho na benzínku, no lano nemali ani tam. Pobrali sme sa na druhú benzíku, ale tá bola niekde totálne v prdeli a Honza potreboval stierač na svoj Opel, tak sme zastali v Opel service. Objednali sme stierač, Boris kúpil lano (lano pravdaže mali v service, takže sme sa netrepali na pumpu). Vrátili sme sa ku Cliu, pekne sme ho vytlačili z parkovacieho miesta (kúsok aj do kopca, ešteže je to Clio také malé). No a potom nastala jazda smrti. Honza s Astrou ťahal Clio. Lano medzi autami bolo ešte priečne a tak to bola naozaj zábava. Naštastie (alebo vďaka Borisovi a Honzovi) sa nič nestalo a došli sme do servisu. Tam nastúpil celkom milý starší ujo, pichol auto na zdvihák a asi za 10 sekúnd nám už posvietil na prasknutú hadicu prívodu benzínu. Hadička stojí 44€ plus 5 percent za expresné dodanie (zajtra). No a teraz už len dúfame, že sa zajtra naozaj ozvú a že bleskurýchla diagnóza mechanika bolo bezchybná. Ďalšiu opravu už do štvrtka fakt nestíhame, aj táto sa robí v hodine dvanástej.

Nikolausfete 2006

Dlho som sa neozval, ale to bude asi zase tým, že sa toho nejak prehnane veľa od pondelka neudialo. No ale predsa len nejaké novinky mám. Pekne po poradí, už viem kedy dôjdem domov. V štvrtok poobede odchádzame autom zo Saarbrückenu, niekedy večer až v noci, snáď dorazíme do Prahy. To mi pripomína, že by som si mal teda zabezpečiť nejaké prespanie, predsa len "pod mostom" to nie je úplne ono ani pri tejto výnimočne teplej jeseni. Na piatok ráno mám rezervovaný lístok Student Agency Praha - Rožňava s príchodom o 17:00. Čas príchodu mi celkom vyhoju, keďže snáď už niekto bude doma a ja nebudem musieť zhánať taxíkom klúče po celej Rožňave. Na druhej strane, ešte stihnem aj piatok večer a všetko čo k tomu patrí. V stredu večer sme si spravili vínový večer, bohužial ho Boris prespal, kedže sme začínali pomerne neskoro. Pravdaže sme večer zavŕšili v Heimbare. Hudba bola kúsok lepšia ako zvyčajne, keďže nám hrali medzinárodní "DJs" (teda rôzny ľudia z koleje). Skoro by som aj zabudol, v stredu bolo Mikuláša a asi týždeň som sa už tešil na veľký dezertový bufet v menze. No kuchári sa neprekonali a na výber boli peny, pudingy a tvarohy, takže len klasické brečky (tie sú tu podávane ako dezerty stále). Tak som si kúpil v obchode výbornú čokoládu Lindt za 2.30€. Celkom zaujímavá bolo sobota. Poobede sme sa vybrali všetci štyria na vianočné trhy, Boris sa odpojil a išiel pozriet iba ten menší na St. Johann Markt-e. My ostatný sme sa pobrali k zámku a tam sme zistili, že ten veľký trh sa konal naozaj iba minulý víkend (Igor a Honza ho teda nevideli). Tak sme sa vrátili na St. Johann Markt a poriadne si užili nákupnú horúčku. Okrem trhov sme navštívili aj Karstatd (veľký obchodný dom) s potravinami, ktoré boli presným opakom všetkých Lidl-ov, Plus-ov a Aldi. Vysoké ceny, vysoký komfort (snáď až na tie rady, ale to bolo tou sobotou) a ešte väčší výber. Vidieť pohromade asi 100 druhov marcipánu od jedného výrobcu je fakt zážitok, ale ovládol som sa. No do štvrtka tam ešte určite skočím a neovládnem sa. Hneď ako sme vyšli z Karstadt-u uvideli sme prvý krát Mikuláša na saniach (ten vo vzdchu), bohužial to bolo málo osvetlené a nemali sme pripravené foťáky, tak letiaceho Mikuláša (alebo Santu) neuvidíte. Okrem toho sme ešte boli v H&M a musím povedať, že nákupy tu budú dobré, len nech už dojdú zľavy a ešte sa treba vyvarovať sobôt, kedže to je nákupný deň Nemcov. Po výdatných nákupoch sme si dopriali výdatnú večeru (cestoviny), pustili film a otvorili flašu (dve) vína. O 23:39 sme už čakali na autobus do mesta. K Igorovi, Honzovi a mne sa pripojila Michaela (Rumunka) aj s nejakým svojím týpkom a ešte aj 2 známe Bielorusky. Autobus sa postupne napĺňal. Na zastávke pred ďalším internátom nastúpil opitý Slovinec a ten bol nočnou morou asi každého šoféra autobusu. Hlasivky testoval asi 10 minút, potom ho prišiel napomenúť šofér, tak trochu stíchol, ale autobus sa krásne preplnil a Slovinec zase pridal na hlase. Pravdaže sa už šofér nemal ako k Slovincovi dostať (najprv by muselo vystúpiť asi 50 ľudí), tak sa mu to prepieklo (aj keď už vykrikoval svojim kamošom, že on teda dôjde neskôr). Sranda ešte bola keď autobus konečne prišiel na na Hochstraße vystúpilo asi 5 ľudí a ostatným sa veľmi nechcelo. Keďže my sme sedeli pomerne vzadu a totálne zabarikádovaní, tak som si vyškúšal v koľkých jazykoch a ako nahlas viem zakričať vystúpte, choďte, alebo niečo také (ďalšia možnosť bolo pešovať 3-4 zástavky späť, kým by sa nám podarilo vystúpiť). Nakoniec sa z autobusu vyrojilo asi 100 ľudí a táto masa sa pobrala cez cestu a ďalej. Poctivo sme ich nasledovali, keďže sme netušili kde konkrétne E-Werk je (tam sa konala Nikolausfete - teda Mikuláška zábava). E-Werk je obrovská hala pre koncerty, teraz sa tam konala "iba" dikotéka. Organizácia bola celkom dobrá (vstup aj šatne išli rýchlo), množstvo ľudí obrovské (aspoň 4000), bary prístupné a kupodivu aj ženy vyzerali celkom dobre. No ale aby som len nechválil, nápad povoliť sklenené flaše a dokonca aj zopár pohárov bol od organizátorov riadne blbý a pád na zem o pól štvrtej ráno mohol byť životu nebezpečný (tá vrstva skla na zemi bola "hutná"). No ešte si musím pozrieť čo ostalo z mojich topánok, keďže som si nezobral turistické ale len mokasíny. Menšia výhrada musí ísť ešte aj k repertoáru tých barov (najmä pivo), ale čo už. Organizované boli aj prividelné autobusy, každých 20 minút išiel poschodový (double-decker) do centra a každú hodinu išiel bus aj do Dudweileru (cestou je univerzita). Inak organizátormi party bola univerzitná politická strana Das Team a myslím, že sa im podarila celkom slušná party (za aspoň milión korún, keďže každý lístok stál 8€). No a organizovať niečo takých rozmerov, klobúk dolu. My (Igor, Honza a ja) sme vypadli na bus o 3:50 a o piatej som už spinkal osprchovaný v postielke.

Svařák je mŕtvy, nech žije Lumumba

Včera svitlo prekrásne ráno. Slniečko, bezvetrie, no proste ako v lete. Po praní (áno, dobre čítate, sme si tu nútení sami prať), sme sa s Borisom vybrali na vianočný trh tu v Saarbrückene, aj keď už sa už zamračilo. Neviem, či to je stály trh až do Vianoc, alebo len víkendový, v každom prípade bol sprievodný kultúrny program len na tento víkend. Trh bol rozťahaný popri paláci (pod tým pojmom si nepredstavujte niečo na štýl Versailles, ale takú kúsok obludu) a na miestne pomery tam boli húfy ľudí (skoro ako v sobotu v Métach). Dohodli sme sa, že to najprv celé prejdeme a potom aj niečo nakúpime a vyberať bolo z čoho. Tony vianočných ozdôb, Glühwein (svařák) a pravdaže nemeckých Würstchen. Borisov hlad nedal a asi v polovici si už dal jarné zavitky. Na hlavnom námestí pred palácom sme sa potužili a dali sme si Lumumbu. To je prosím klasické kakao s bielym rumom a musím povedať, že to bolo fakt chutné. No pravdaže nám už ani nebola zima a ani prichádzajúce mrholenie až tak nevadilo. Ja som si neskôr kúpil kožený opasok, ktorý tá ženská vyrobila rovno predo mňou. Ešte som dostal 2€ zľavu, kedže som jej pomohol zbierať nity, ktoré sa jej vysypali na zem. Na večeru som si kúpil Knobi bagetu, ktorá sa sice volá podľa cesnaku (Knoblauch), ale v skutočnosti to bolo chutné bylinkové maslo s ktorým sa tá bageta zapiekla. Asi pól hodinu po tom ako sme došli na internát už lialo. Dnes ráno už slniečko nesvietilo a cestou z obedu som aj poriadne zmokol. V menze opäť predávajú plagáty a ja som opäť neodolal ponuke a kúpil som si Les elephants od Dalího (ešteže predávajú tie plagáty v nepremokavých sáčkoch).

Viva la France, aneb ako sme išli do Mét

Za posledných pár dní sa toho veľa neudialo. V utorok večer sa nám (Igorovi a mne) "jemne" pretiahla nemčina a došli sme niečo po pólnoci. Nemčina sice skončila ako zvyčajne o siedmej, ale dali sme sa nejak do reči s Honzom Mikšátkom (ide na Vianoce do Kene). Z jedného "piva" v Canosse, boli hneď tri. Chceli sme vyraziť do Heimbaru E, ale tam bolo nezvyčajne v utorok zatvorené, tak sme sa od jednej Iránčanky dozvedeli, že v meste je nejaký cool podnik (Blau) otvorený aj v utorok. Bohužial odmietla ísť s nami (aj keď možno by aj išla, kedže po chvíli už spietala niečo o tom, že tam má nejaké kamošky) preto sme sa vrátili do Canossy. Odtiaľ nás po chvíli už vyhodili a tak sme sa pobrali na internát. Honza ma presvedčil, že ešte skočíme aj do toho mesta, ale kedže už nešli žiadne autobusy, tak sme to vzdali. Dnes sme uskutočnili naplánovaný výlet do Francúzska. Včera som si spravil "domácu úlohu" a zistil, čo sa tam dá pozrieť (v Métach, teda v najbližšom väčšom meste). Podarilo sa nám vyraziť asi o jednej. Diaľnica vedie priamo do Mét, takže už za necelú hodinu sme stáli pred Thétre (cestou sme pravdaže ešte platili 3,90€ za mýto na diaľnici). Za chvílu sme našli Cathédrale St. Etienne a Marché couvert (dosť veľká tržnica). Najprv sme obišli zopár ulíc, našli vianočný trh, ale bez mapky sme boli dosť bezradní. Vrátili sme sa do katedráli, ktorá je fakt majestátna, tretia najvyššia vo Francúzsku a verte mi, že to nie je kvôli výške nejakej vežičky. Tá katedrála je proste vysoká celá. Na námestí za ňou (Place d'Armes) sme našli aj Office de Tourisme. Tam si zapísali, že sme chlapci zo Slovenska a dali nám mapku (fakt nechápem, prečo sa tá mapka nedá stiahnuť nikde na webe). Vybavení sme sa vydali na lov ďalších pamiatok. Samozrejme si ich môžete pozrieť na fotkách. Porte des Allemands (Nemecká brána) smrdela po moči ale z diaľky 100 metrov vyzerala celkom zaujímavo, pripomínala mi hrad z Lega. Od brány sme sa vybrali ešte pozrieť najstarší kostol vo Francúzsku. Predrali sme množstvom uličiek centra a všade bolo veľa ľudí. Centrum Mét (Metz po francúzsky) sice nie je bohvieako veľké, ale to množstvo ľudí bolo úžasné. No zjavne je sobota dňom na prechádzanie sa po centre (ktoré je celkom pekné). Cestou sme našli ďalší vianočný trh (kde som neodolal a dal si obrovskú francúzsku palacinku - crépes s Nutellou) a ako sme sa približovali k Place de la Republique tak sa zástupy ľudí ešte zhusťovali. V parku za námestím sme našli Templársku kaplnku a aj najstarší kostol St-Pierre aux-Nonnains. Kostol bohužial nemá žiadnu výzdobu, kedže počas storočí párkrát vyhorel. Našli sme v ňom len pódium pre nejakú umeleckú tvorbu a zopár kúskov povodnej výzdoby. V rohu Námestia republiky stálo zopár vianočných stánkov, tentokrát pre zmenu z Quebecu. Ponúkali špeciality typu hamburger z bizóna, mäso z jeleňa karibu, kanadské pivo, pencakes, výstava 170-tich vianočných betlehémov, ale aj celkom pekná predajná výstava umenia z Quebecu. Odtiaľ sme sa už len predrali späť k autu a pobrali sa domov. Cestou sme ešte poniektorý chceli zastaviť vo francúzskych potravinách a kúpiť nejaké to vínko, prípadne syr, ale Boris nabral priamy kurz Allemagne a bolo po výlete.