Štastný Nový Rok

Vianoce sú už za nami a teraz sa chystá druhý najobľúbenejší sviatok Slovákov - Nový Rok. Všetko, všetičko najlepšie...

Veselé Vianoce

Každému kto sem zablúdil aj v tomto čase želám Štastné a Veselé Vianoce, Frühlige Weihnachten, Merry Christmas, Feliz Navidad a k tomu ešte aj veľa darčekov.

Odchádzame (na Vianoce)

Je takmer pól jednej a ja sedím už viac-menej pobalený na svojej izbe. Chudák izba sa dočkala menšieho prerodu a vyzerá ako bojisko s veľkým sušiakom prádla uprostred. Využili sme to, že dnes nespíme vo vlastných posteliach a vyprali sme si postelné prádlo, k tomu sa prihodilo ešte "zopár" vecí a sušiak na prádlo sa ohýba pod tou váhou. Ďalší problém, ktorý nás sužuje, je kapacita Clia. Vyzerá to tak, že príručnú batožinu dám do kufra a batoh k sebe dopredu, inak sa nebudeme asi zmestit, ale čo už. Ešte uvidíme ako sa zvládli pobaliť Igor a Honza, stavím sa, že toho budem mať klasicky najviac a Boris najmenej. Stále ešte rozmýšlam či zbaliť aj potreby na holenie, ale snáď nájdem nejaké aj doma a v Prahe budem len jediný večer. No ešte nezabudnúť zubnú kefku a veľké ďakujem Mierovi, že ma na dnešnú noc prichýli.
V rámci upratovania som si umyl topánky v ktorých som bol na Nikolausfete. Z podrážok som povyberal asi 4 kusy skla. Skúsim tie diery nejak zalepiť, alebo dúfať, že mi nebude tiecť do topánok.
Rada na záver, nedávajte si auto do opravy v Nemecku, hodine práce mechanika tu stojí 60€.

Kríza skoro zažehnaná

Včera večer ku mne dopachtil Boris a povedal mi nie veľmi dobrú správu. Auto je v prdeli, tečie benzín. Musel ho nechať v Dudweileri pred Janinýn domom. No priznám sa, že som polovicu večera strávil hľadaním náhradných riešení ako sa dostať domov. Dúfal som, že to s autom nebude nič vážne a predsa pôjdeme autom. Náhradných môžností veľa nie je, vlak je sakra drahý, busy na Vianoce budú prepchané, no proste nádhera. Dnes ráno mal mať Boris zabezpečené odtiahnutie, ale niečo nevyšlo, tak vybavil Honzu Mikšátka, že nás potiahne. Tak sme (Boris a ja) došli do Dudweileru a čakali na Honzu. Pravdaže ako na potvoru bolo dnes hodne zima a k tomu mrholilo, ba skoro až snežilo. Tak sme pekne mrzli, potom sa zviezli k autu a zistili, že nemáme lano na ťahanie. Šup ho na benzínku, no lano nemali ani tam. Pobrali sme sa na druhú benzíku, ale tá bola niekde totálne v prdeli a Honza potreboval stierač na svoj Opel, tak sme zastali v Opel service. Objednali sme stierač, Boris kúpil lano (lano pravdaže mali v service, takže sme sa netrepali na pumpu). Vrátili sme sa ku Cliu, pekne sme ho vytlačili z parkovacieho miesta (kúsok aj do kopca, ešteže je to Clio také malé). No a potom nastala jazda smrti. Honza s Astrou ťahal Clio. Lano medzi autami bolo ešte priečne a tak to bola naozaj zábava. Naštastie (alebo vďaka Borisovi a Honzovi) sa nič nestalo a došli sme do servisu. Tam nastúpil celkom milý starší ujo, pichol auto na zdvihák a asi za 10 sekúnd nám už posvietil na prasknutú hadicu prívodu benzínu. Hadička stojí 44€ plus 5 percent za expresné dodanie (zajtra). No a teraz už len dúfame, že sa zajtra naozaj ozvú a že bleskurýchla diagnóza mechanika bolo bezchybná. Ďalšiu opravu už do štvrtka fakt nestíhame, aj táto sa robí v hodine dvanástej.

Nikolausfete 2006

Dlho som sa neozval, ale to bude asi zase tým, že sa toho nejak prehnane veľa od pondelka neudialo. No ale predsa len nejaké novinky mám. Pekne po poradí, už viem kedy dôjdem domov. V štvrtok poobede odchádzame autom zo Saarbrückenu, niekedy večer až v noci, snáď dorazíme do Prahy. To mi pripomína, že by som si mal teda zabezpečiť nejaké prespanie, predsa len "pod mostom" to nie je úplne ono ani pri tejto výnimočne teplej jeseni. Na piatok ráno mám rezervovaný lístok Student Agency Praha - Rožňava s príchodom o 17:00. Čas príchodu mi celkom vyhoju, keďže snáď už niekto bude doma a ja nebudem musieť zhánať taxíkom klúče po celej Rožňave. Na druhej strane, ešte stihnem aj piatok večer a všetko čo k tomu patrí. V stredu večer sme si spravili vínový večer, bohužial ho Boris prespal, kedže sme začínali pomerne neskoro. Pravdaže sme večer zavŕšili v Heimbare. Hudba bola kúsok lepšia ako zvyčajne, keďže nám hrali medzinárodní "DJs" (teda rôzny ľudia z koleje). Skoro by som aj zabudol, v stredu bolo Mikuláša a asi týždeň som sa už tešil na veľký dezertový bufet v menze. No kuchári sa neprekonali a na výber boli peny, pudingy a tvarohy, takže len klasické brečky (tie sú tu podávane ako dezerty stále). Tak som si kúpil v obchode výbornú čokoládu Lindt za 2.30€. Celkom zaujímavá bolo sobota. Poobede sme sa vybrali všetci štyria na vianočné trhy, Boris sa odpojil a išiel pozriet iba ten menší na St. Johann Markt-e. My ostatný sme sa pobrali k zámku a tam sme zistili, že ten veľký trh sa konal naozaj iba minulý víkend (Igor a Honza ho teda nevideli). Tak sme sa vrátili na St. Johann Markt a poriadne si užili nákupnú horúčku. Okrem trhov sme navštívili aj Karstatd (veľký obchodný dom) s potravinami, ktoré boli presným opakom všetkých Lidl-ov, Plus-ov a Aldi. Vysoké ceny, vysoký komfort (snáď až na tie rady, ale to bolo tou sobotou) a ešte väčší výber. Vidieť pohromade asi 100 druhov marcipánu od jedného výrobcu je fakt zážitok, ale ovládol som sa. No do štvrtka tam ešte určite skočím a neovládnem sa. Hneď ako sme vyšli z Karstadt-u uvideli sme prvý krát Mikuláša na saniach (ten vo vzdchu), bohužial to bolo málo osvetlené a nemali sme pripravené foťáky, tak letiaceho Mikuláša (alebo Santu) neuvidíte. Okrem toho sme ešte boli v H&M a musím povedať, že nákupy tu budú dobré, len nech už dojdú zľavy a ešte sa treba vyvarovať sobôt, kedže to je nákupný deň Nemcov. Po výdatných nákupoch sme si dopriali výdatnú večeru (cestoviny), pustili film a otvorili flašu (dve) vína. O 23:39 sme už čakali na autobus do mesta. K Igorovi, Honzovi a mne sa pripojila Michaela (Rumunka) aj s nejakým svojím týpkom a ešte aj 2 známe Bielorusky. Autobus sa postupne napĺňal. Na zastávke pred ďalším internátom nastúpil opitý Slovinec a ten bol nočnou morou asi každého šoféra autobusu. Hlasivky testoval asi 10 minút, potom ho prišiel napomenúť šofér, tak trochu stíchol, ale autobus sa krásne preplnil a Slovinec zase pridal na hlase. Pravdaže sa už šofér nemal ako k Slovincovi dostať (najprv by muselo vystúpiť asi 50 ľudí), tak sa mu to prepieklo (aj keď už vykrikoval svojim kamošom, že on teda dôjde neskôr). Sranda ešte bola keď autobus konečne prišiel na na Hochstraße vystúpilo asi 5 ľudí a ostatným sa veľmi nechcelo. Keďže my sme sedeli pomerne vzadu a totálne zabarikádovaní, tak som si vyškúšal v koľkých jazykoch a ako nahlas viem zakričať vystúpte, choďte, alebo niečo také (ďalšia možnosť bolo pešovať 3-4 zástavky späť, kým by sa nám podarilo vystúpiť). Nakoniec sa z autobusu vyrojilo asi 100 ľudí a táto masa sa pobrala cez cestu a ďalej. Poctivo sme ich nasledovali, keďže sme netušili kde konkrétne E-Werk je (tam sa konala Nikolausfete - teda Mikuláška zábava). E-Werk je obrovská hala pre koncerty, teraz sa tam konala "iba" dikotéka. Organizácia bola celkom dobrá (vstup aj šatne išli rýchlo), množstvo ľudí obrovské (aspoň 4000), bary prístupné a kupodivu aj ženy vyzerali celkom dobre. No ale aby som len nechválil, nápad povoliť sklenené flaše a dokonca aj zopár pohárov bol od organizátorov riadne blbý a pád na zem o pól štvrtej ráno mohol byť životu nebezpečný (tá vrstva skla na zemi bola "hutná"). No ešte si musím pozrieť čo ostalo z mojich topánok, keďže som si nezobral turistické ale len mokasíny. Menšia výhrada musí ísť ešte aj k repertoáru tých barov (najmä pivo), ale čo už. Organizované boli aj prividelné autobusy, každých 20 minút išiel poschodový (double-decker) do centra a každú hodinu išiel bus aj do Dudweileru (cestou je univerzita). Inak organizátormi party bola univerzitná politická strana Das Team a myslím, že sa im podarila celkom slušná party (za aspoň milión korún, keďže každý lístok stál 8€). No a organizovať niečo takých rozmerov, klobúk dolu. My (Igor, Honza a ja) sme vypadli na bus o 3:50 a o piatej som už spinkal osprchovaný v postielke.

Svařák je mŕtvy, nech žije Lumumba

Včera svitlo prekrásne ráno. Slniečko, bezvetrie, no proste ako v lete. Po praní (áno, dobre čítate, sme si tu nútení sami prať), sme sa s Borisom vybrali na vianočný trh tu v Saarbrückene, aj keď už sa už zamračilo. Neviem, či to je stály trh až do Vianoc, alebo len víkendový, v každom prípade bol sprievodný kultúrny program len na tento víkend. Trh bol rozťahaný popri paláci (pod tým pojmom si nepredstavujte niečo na štýl Versailles, ale takú kúsok obludu) a na miestne pomery tam boli húfy ľudí (skoro ako v sobotu v Métach). Dohodli sme sa, že to najprv celé prejdeme a potom aj niečo nakúpime a vyberať bolo z čoho. Tony vianočných ozdôb, Glühwein (svařák) a pravdaže nemeckých Würstchen. Borisov hlad nedal a asi v polovici si už dal jarné zavitky. Na hlavnom námestí pred palácom sme sa potužili a dali sme si Lumumbu. To je prosím klasické kakao s bielym rumom a musím povedať, že to bolo fakt chutné. No pravdaže nám už ani nebola zima a ani prichádzajúce mrholenie až tak nevadilo. Ja som si neskôr kúpil kožený opasok, ktorý tá ženská vyrobila rovno predo mňou. Ešte som dostal 2€ zľavu, kedže som jej pomohol zbierať nity, ktoré sa jej vysypali na zem. Na večeru som si kúpil Knobi bagetu, ktorá sa sice volá podľa cesnaku (Knoblauch), ale v skutočnosti to bolo chutné bylinkové maslo s ktorým sa tá bageta zapiekla. Asi pól hodinu po tom ako sme došli na internát už lialo. Dnes ráno už slniečko nesvietilo a cestou z obedu som aj poriadne zmokol. V menze opäť predávajú plagáty a ja som opäť neodolal ponuke a kúpil som si Les elephants od Dalího (ešteže predávajú tie plagáty v nepremokavých sáčkoch).

Viva la France, aneb ako sme išli do Mét

Za posledných pár dní sa toho veľa neudialo. V utorok večer sa nám (Igorovi a mne) "jemne" pretiahla nemčina a došli sme niečo po pólnoci. Nemčina sice skončila ako zvyčajne o siedmej, ale dali sme sa nejak do reči s Honzom Mikšátkom (ide na Vianoce do Kene). Z jedného "piva" v Canosse, boli hneď tri. Chceli sme vyraziť do Heimbaru E, ale tam bolo nezvyčajne v utorok zatvorené, tak sme sa od jednej Iránčanky dozvedeli, že v meste je nejaký cool podnik (Blau) otvorený aj v utorok. Bohužial odmietla ísť s nami (aj keď možno by aj išla, kedže po chvíli už spietala niečo o tom, že tam má nejaké kamošky) preto sme sa vrátili do Canossy. Odtiaľ nás po chvíli už vyhodili a tak sme sa pobrali na internát. Honza ma presvedčil, že ešte skočíme aj do toho mesta, ale kedže už nešli žiadne autobusy, tak sme to vzdali. Dnes sme uskutočnili naplánovaný výlet do Francúzska. Včera som si spravil "domácu úlohu" a zistil, čo sa tam dá pozrieť (v Métach, teda v najbližšom väčšom meste). Podarilo sa nám vyraziť asi o jednej. Diaľnica vedie priamo do Mét, takže už za necelú hodinu sme stáli pred Thétre (cestou sme pravdaže ešte platili 3,90€ za mýto na diaľnici). Za chvílu sme našli Cathédrale St. Etienne a Marché couvert (dosť veľká tržnica). Najprv sme obišli zopár ulíc, našli vianočný trh, ale bez mapky sme boli dosť bezradní. Vrátili sme sa do katedráli, ktorá je fakt majestátna, tretia najvyššia vo Francúzsku a verte mi, že to nie je kvôli výške nejakej vežičky. Tá katedrála je proste vysoká celá. Na námestí za ňou (Place d'Armes) sme našli aj Office de Tourisme. Tam si zapísali, že sme chlapci zo Slovenska a dali nám mapku (fakt nechápem, prečo sa tá mapka nedá stiahnuť nikde na webe). Vybavení sme sa vydali na lov ďalších pamiatok. Samozrejme si ich môžete pozrieť na fotkách. Porte des Allemands (Nemecká brána) smrdela po moči ale z diaľky 100 metrov vyzerala celkom zaujímavo, pripomínala mi hrad z Lega. Od brány sme sa vybrali ešte pozrieť najstarší kostol vo Francúzsku. Predrali sme množstvom uličiek centra a všade bolo veľa ľudí. Centrum Mét (Metz po francúzsky) sice nie je bohvieako veľké, ale to množstvo ľudí bolo úžasné. No zjavne je sobota dňom na prechádzanie sa po centre (ktoré je celkom pekné). Cestou sme našli ďalší vianočný trh (kde som neodolal a dal si obrovskú francúzsku palacinku - crépes s Nutellou) a ako sme sa približovali k Place de la Republique tak sa zástupy ľudí ešte zhusťovali. V parku za námestím sme našli Templársku kaplnku a aj najstarší kostol St-Pierre aux-Nonnains. Kostol bohužial nemá žiadnu výzdobu, kedže počas storočí párkrát vyhorel. Našli sme v ňom len pódium pre nejakú umeleckú tvorbu a zopár kúskov povodnej výzdoby. V rohu Námestia republiky stálo zopár vianočných stánkov, tentokrát pre zmenu z Quebecu. Ponúkali špeciality typu hamburger z bizóna, mäso z jeleňa karibu, kanadské pivo, pencakes, výstava 170-tich vianočných betlehémov, ale aj celkom pekná predajná výstava umenia z Quebecu. Odtiaľ sme sa už len predrali späť k autu a pobrali sa domov. Cestou sme ešte poniektorý chceli zastaviť vo francúzskych potravinách a kúpiť nejaké to vínko, prípadne syr, ale Boris nabral priamy kurz Allemagne a bolo po výlete.

Minivýlet na trh

Dnes sme si tak išli s Igorom na Perspektiven der Informatik, keď tu vidíme Nórku Terezu ako ide oproti nám. S úsmevom nám oznámila, že prednášku na dnes zrušili, tak sme sa otočili a išli späť na internát. Cestou ma však napadlo, že by to nebol zlý nápad skočiť na trh kým svieti slniečko a vonku je 15 stupňov. Slovo dalo slovo a išli sme. Trh bol čarovný (najsamsuper bude asi večer, keď nebude pršať, predsa len s tým dažďom to nebolo ono minule). Keďže som mal foťák tak som niečo aj pofotil. Už minule nás uchvátili smetné koše, tak sme vyrobili sériu Igor a smetné koše. Bohužial mi došli batérky a tak fotiek nie je priveľa, ale sú o to krajšie (a už aj okomentované).

Cirkus a ďalšie zábavky

V rámci liečby smiechom, alebo teda aspoň dobrou zábavou, sa mi podarilo každý večer od posledného článku niečo podniknúť. Vo štvrtok večer som bol pozrieť Heimfest na internáte E, bohužial to bola o dosť menšia akcia ako náš Heimfest pred týždňom a tak som to zabalil už okolo jednej. V piatok večer sme si pre zmenu dali po dlhom čase spoločný film s vínkom (ako preddavok na Borisovu oslavu). V sobotu sme navarili (Boris) a napiekli (ja som strčil zmrazený slivkový koláč do rúry a Jana upiekla tortu). Bohužial sa nám nepodarilo sa zosynchronizovať a tak sme najpr boli iba chlapi (bez Jany) a keď už došla Jana, bol som ja s Igorom na odchode do cirkusu. Pre tých čo ešte o tomto skvelom nápade ísť do cirkusu nepočuli: asi týždeň vysí na dverách internátu oznam, že sa dá ísť zadara do cirkusu, stačí prejaviť záujem, tak že bude človek stáť v sobotu o 19:00 pri automate na kolu. Tak sme sa tam s Igorom postavili a čakali, čo sa bude diať. Po chvíli došiel Landestutor (ďalšia zo skvelých funkcií na tomto internáte) v podobe asi 40-ročného týpka a strčil nám do ruky po dva voľné lístky. Spýtali sme sa, že kde ten cirkus je a on na to, že nevie, ale že Stefan Pla - Flurrat na Igorovom poschodí (Flurrat je úplne iná úžasne dôležitá funkcia) ide s nami a on vie ako sa tam dostať. Stefan došiel za pár minút a dokopy sme išli asi šiesti. Busom sme sa odviezli do mesta, tam sa Stefan spýtal náhodných ľudí ako ďalej a nastúpili sme do ďalšieho busu, vystúpili na zástavke, ktorú nám ďalší náhodný spolucestujúci poradil. Celkom som sa potešil keď sme prešli cez cestu a zbadali šípku doprava s nápisom Zum Zirkus (k cirkusu). No po piatich minútach chôdze v daždi sme sa uzhodli, že týmto smerom to teda nie je. Otočili sme sa, spravili si menšie cross-country a začali sa vrácať späť na zástavku. Pravdaže bol cirkus asi 300 metrov od zástavky, ale úplne iným smerom ako ukazovala šípka. Myslím, že Igor hovoril niečo, že videl nejaký cirkus už z busu cestou, ale čo už, aspoň sme sa trochu poprechádzali po daždi a bahne. Dnu do cirkusu sme sa dostali bez problémov, aj keď sa Stefan bál, že nás možno po začiatku predstavenia nebudú chcieť pustiť. Show bola celkom dobrá, pravdaže sa nedala očakávať kvalita tých čínskych cirkusov, čo človek vidí v telke, ale naživo to bolo aj tak cool. Najväčším ťahákom bola jazda tigra na koňovi, ale zabudnite na nejaké divoké predstavy. Na koňovi bola celá plošina, na ktorej mohol sedieť pri troche snahy snáď aj slon. Takže tiger mal celkom pohodlné zvezenie. Viac sa mi páčilo vystúpenie tigrov samotných. Naraz ich bolo v klietke osem. Zívali a vyzerali viac menej ospalo, ale z miesta dokázali skočiť 4 metre alebo 2,5 metra do výšky bez akejkoľvek viditeľnej námahy, doslova s mačacou nonšalantnoštou. No proste, kúsok prerastené mačičky. Artisti sa snažili tiež, ale na tigrov sa nechytali. Napríklad žonglér asi nemal svoj deň. Svoje vrcholné číslo, pochytať osem kruhov, tak že si ich dával na krk, mu nevyšlo ani na druhý pokus. Celé predstavenie trvalo viac ako dve hodiny a ešte bola 20 minútová prestávka, takže sme skončili po pól jedenáctej. Autobus nám išiel za pár minút. Chvíľu sme sa dokonca tešili, že nás odvezie rovno k internátu, ale zjavne nie. Tak sme ešte v meste čakali na ďalší, ale aj tak sme boli pred pólnocou späť.

Sushi Abend

Celkom dlho som nič nenapísal, ale to asi bude tým, že som ležal v posteli a liečil sa. V pondelok ma prepadli bolesti hrdla, tak som si kúpil čaj a hrnček a začal si variť čaj k tomu pridal Neo Angin a Nurofen. No a to bola náplň práce posledných pár dní, okrem včera večera, keď ma Igor presvedčil, aby sme sa išli pozrieť na Japonský večer na internáte Waldhausweg. Asi pred dvoma týždňami sme sa boli pozrieť na Madagaskarský večer (ten sa konal u nás v Heimbare) a celý večer pozostával z prednášky o krajine. Japonský večer bol však o niečom inom. Odohrával sa v pomerne malej spoločnej kuchyni na internáte Waldhausweg (to je asi tretia zástavka autobusu od campusu). Keď sme dorazili niečo po pól siedmej bola kuchynka už prepchaná a ľudí len pribúdalo (na tom Madagaskarskom večeri nás bolo asi 5). Stretli sme aj Jura (Slovák, ktorý skončil medicínu v Prahe a teraz prišiel robiť sem) s holkou (Češka) a Honzu (iný, nie náš Honzík). Program sa začal s klasickým hodinovým meškaním oproti oproti programu (všetky akcie zábavného charakteru tu majú viac-menej presne hodinové meškanie). Po krátkych úvodných rečiach sa prešlo k tomu najdôležitejšiemu, výrobe sushi. Miestny Japonci nám predviedli ako na to a po krátkom čakaní v rade sme sa predrali na radu aj my (Igor a ja). Výroba je pomerne jednoduchá (za predpokladu, že vám všetky suroviny niekto prichystá a stojí nad vami Japonec, ktorý do toho po nemecky kybicuje). Na kúsok riasy dáme ryžu, je vhodné ryžu čo najviac rozprestrieť, aby tvorila akýsi obal pre zbytok. Ďalej pridáme podľa chuti: kukuricu, avokádo, uhorku, údeného lososa, surové krevety, tuniaka (toto bol náš výber, som si istý, že v Japonsku pridávajú rôzne druhy rýb a morských potvor). Ďalej je potrebné sushi zrolovať do trubičky (to je asi najťažšia časť prípravy). Zrolovanie prebieha asi takto: na bambusovej podložke zvanej maki su, je položená riasa aj s náplňou. Najprv je potrebné vytvoriť pomocou podložky akési prvé prehnutie. Po prvom prehnutí je treba potrebné riasu posunúť viac na kraj, inak by si človek zroloval riasu aj s podložkou. Následne je potrebné riasu úplne zakrútiť (v podložke) a poriadne stisnúť (aby sa nerozbalila, ked odtočíte podložku). Zvyčajne sa roluje pomerne široký plát riasy, my sme mali ovšem k dispozícii úzke kusy, takže nemalo žiaden zmysel ich krájať. Na prvý pokus nám s tým pomáhal Japonec, ale aj tak vyzeralo Igorove suši ako všetko možné, len nie úhľadná trubička. Pri druhom pokuse som to už zobral do svojich rúk a vyzeralo to pomerne profesionálne. Ja som si dal prvé sushi s krevetami a druhé som pomiešal krevety a lososa. Sushi sa podáva so sójovou omáčkou (shoyu) a s wasabi (strašne pálivá omáčka). Ja som pravdaže vynechal wasabi a pochutnal si nepikatných kúskoch sushi (inak tento typ sushi sa nazýva maki). Asi okolo ôsmej sme sa rozpŕchli (už nebolo z čoho robiť ďalšie sushi), ale ešte pred odchodom som povedal jednému Japoncovi obligátne "Arigató" (pochválil ma za dobrú Japončinu) a po päťminútovej ceste späť sme už boli na internáte (ovšem bohatší o japonský zážitok).

PS: Obrázky sú iba ilustračné :)

Skoro Vianoce

Za posladných zopár dní sa toho veľa neudialo. Chodil som poctivo do školy, písal si domáce úlohy a tak. V sobotu ráno sme sa vybrali do Saarbasaaru. Prekvapil nás Vianočný stromček (aj keď som ho už viac-menej očakával) a výpredaj kníh. Vo výpredaji som si kúpil Tom Clancy Befehl von Oben, má to snáď 1000 strán a stálo to len 1€, takže je to dokonalá učebná pomôcka. Večer sa konala akcia "Sedliacke fondue". Boris s Janou napiekli a ja s Igorom sme sa pridali a zjedli to. Boris silne precenil naše sily a tak nám zvýšili na výdatnú večeru aj na dnes. Inak som dnešok strávil nad esejou na Perspektiven der Informatik. No a teraz sa už len teším, že za necelý mesiac už budem doma.

Heimfest

Podarilo sa mi konečne dopísať komentár k fotkám z Belgicka, takže už si môžete plne vychutnať náš výlet a o nič nebudete ukrátení. Takže odporúčam moje, Igorové z Antverp a Bruselu a Honzové (skrolujte dolu) fotky. Dnes sme tu mali v Saarbrückene krásnych 20 stupňou a slniečko. Pravdaže som neodolal a poobede som sa vybral do mesta. Bolo celkom zábavne vidieť Vianočnú výzbodu v takom teple (niečo mi to pripomenulo z minulého roku, ale len trošku). Okrem toho sa tu dnes večer chystá Heimfest, teda party, pre ktorú si každé poschodie pripravý stánok, kde predáva niečo na pitie alebo aj jedenie a má tam prísť strašne veľa ľudí. Tak uvidíme aké to bude, dúfam, že lepšie ako stredy v Heimbare, kde sa už tradične úplne nič nedeje.

Po Belgicku

No dnes som toho veľmi veľa neurobil, celý deň som bol ospalý, kedže som si nekúpil kolu (a celé Belgicko som fičal na nej). Teraz večer som bol v posilke a tak som už hodne unavený (a teda pôjdem spať). K fotkám som pridal už aj zopár popiskov, bohužial sme nechali sprievodcu v aute, tak musím skočiť do auta aby som tie pamiatky aj správne pomenoval a okrem toho je tých fotiek viac ako 250 tak mi to chvíľu potrvá. K tomu ešte pribudnú zaujímave fotky od zvyšku výpravy (to mi pripomína, že by som ich mal zbuzerovať k zverejneniu nejakých fotiek, keď to ešte nespravili). No a ešte Mišo napísal do komentára k minulému článku, že sa našla bunda aj doklady, takže happy ending pre tento výlet!

Hasselt, Antwerpen, Brussel

Text bude postupne pribúdať ako budem mať čas a chuť ho písať. Taktiež odporúčam pozrieť si aj komentár k jednotlivým fotkám.
Začalo sa to v piatok, rýchlo sme sa naobedovali a už o pól jednej sme boli na ceste. Cestou von zo Saarbrückenu sme kúsok sme si kus zašli, ale v podstate sme sa vyhli mestu. Boris rozpálil Clio a leteli sme po nemeckých diaľniciach dokonca aj 170 km/h (pravdaže iba na 5 sekúnd a aj to bolo dolu kopcom). Cesta ušla v celku rýchlo a už o pól štvrtej sme stáli pred KBC bankou v Hasselte (má taký istý znak ako ČSOB). Za pár minút dobehol Mišo Pešta (náš hostiteľ, inak PhD. študent na MFF UK, Praha, momentálne si robí Masters degree v Hasselte, link na jeho blog nájdete v Linkoch). Vyrozprával nám story ako ho včera zbili lebo "spoločensky unavený" vykrikoval nejaké nemiestne poznámky. Okrem toho sme sa dozvedeli, že mu chýba kabát, bicykel, klúče od izby pre nás a ďalšie detaily, ako doklady. Naštastie sa skoro všetko našlo, bicykel doniesli policajti (že ho zvesili z nejakej dopravnej značky), klúče od izby mala Estónka (ktorá na naše štastie neodlietala o štvretej). Zamierili sme do Carrefouru a nakúpili sme zásoby. Po krátkom jedle sme sa vybrali do Hasseltu na Plzeň (ja som si pravdaže dal víno) aj s grékom Georgom. Z baru sme sa vrátili ešte pred jedenáctou a pokračovali sme na internáte u Miša. V sobotu sa nám podarilo vstať "už" okolo jedenáctej a za necelú hodinu sme boli na ceste. Bohužial počasie bolo hnusné, tak sme sa vzdali plánov na Amsterdam (aj preto sme sa neponáhlali s tým vstávaním). Mali sme namierené do Antwerp. Antwerpy sa ukázali byť veľmi dobrým plánov. Asi po 40 kilometroch na diaľnici sa ukázalo slniečko, ktoré s nami vydržalo po celý deň. Antwerpy sú prekrásne, ako ostatne môžete vidieť na fotkách. Ak ma niečo podstatné napadne, tak to ešte pridám. Po návrate z Antwep sme už len kľudne povečerali, pozreli si nejaký seriál a išli spať. Dnes (v nedeľu) sme mali odchod naplánovaný na desiatu. To sa nám aj podarilo dodržať a tak sme už o jedenástej boli v Bruseli. Cestu do centra sme našli pomerne jednoducho (stáli sme iba raz, aby sme sa spýtali na cestu, značenie v Bruseli je hodne neintuitývne). Počasie boli tiež v celku prijateľné, čiže slniečko ale so studeným vetrom. Za štyri hodiny sme absolvovali okruh absolútnym centrom a nastal čas odchodu. Bohužial odísť bol kus väčší problém, nakoniec sa nám podarilo sa dostať na mestký okruh, nasledovali sme poctivo značenie, ale skončili sme na zlej dialnici (aj keď pôvodne značenie hovorilo, že ideme dobre). Vracali sme sa cez Luxembursko, kde sme aj natankovali lacný benzín, rozdiel v cene je úžasných 26 centov na liter (o 9 korún je benzín lacnejší v Luxembursku ako v Belgicku). Po ďalšej hodine sme už bezpečne zaparkovali, aj keď cestou jedna tabuľa mala vypísane STAU an A620 (to bola naša dialnica a Stau znamená zápchu).

Belgickooooo

Belgicko je supeeer, dnes to boli Antwerpy a zajtra to bude Brussel. Fakt je tu super, zajtra vecer mozete ocakavat super dlhy prispevok.

Pred Belgickom

Včera sa mi na obed konečne podarilo využiť francúzsky týžden v menze a dal som si Navarin de mouton-Lammragout (jahňacie ragú), ktoré bolo fakt chutné. Večer oslavola jedna rumunka menini (Mikaela). Oslava sa konala na už viac menej klasickom mieste, v kuchynke na treťom poschodí (väčšina dobrých akcií sa koná tam). Tak sme si s Rumunkou pokecali, vypili nejake víno, zjedli rumunskú špecialitu (zemiakový šalát v ktorom boli aj kuracie prsia), zistili aké majú očakávania od EU a tak. Ešte pred pólnocou sa oslava skončila, teda viac menej sa premiestnila do Heimbaru. Mal byť rockový večer, ale DJ púštal fakt priblblé veci a nikoho to tam veľmi nebavilo, ja som to zabalil ako prvý asi po hodine.
Dnes som sa venoval domácej úlohe z Query Optimization, výnimočne sa mi to zdalo nejaké príliš ľahké a nenašiel som veľa sporných slajdov. Po posilke, som prinútil Igora dovybavovať si povolenie na tlačenie v labe, aby sme vytlačili mapy na zajtra. Po chvíli bádania, asi štvrtý zodpovedný človek vedel, čo treba urobiť aby sme mohli tlačiť: stačí si doniesť papier (predchádzajúci traja hovorili niečo o špeciálnom účte a platení). Potom nás ešte ohromila rýchlosť tlače, keď sme na prvú stranu čakali asi 15 minút. Ostatné už vyšli rýchlejšie. Držte nám palce nech sa náš BeNe(Lux sme už navštívili) výlet podarí.

Kneipentour mit LHG

Dnešný deň bežal tak ako každý iný, až kým mi Igor tesne pred španielčinou do ruky nestrčil taký drobný leták: Kneipentour im Saarbrücken. Akcia mala začať o pól siedmej na St. Johann Markt. Kedže sme mali do siedmej nemčinu, tak sme rovno z nemčiny utekali na autobus, nasadli na číslo 102 (a vôbec sme netušili kam ide, kedže sú autobusy čerstvo prečíslované). Našťastie sme sa odviezli rovno do centra, studňu na St. Johann Markt, pri ktorej mal byť zraz, sme našli ihneď. Po niekoľkých minútách sa nám prihovoril chlapík, že či sme tu na Kneipentour. Po pól hodine nás už bolo asi 15 a tak sme sa vybrali do prvej knajpy. Volala sa Coyote Café (Coyote Bar bol bohužial z nezistených príčin zavretý). Po nejakých problémoch zo sedením sa nám podarilo sa usadiť pri mega dlhom stole a sme si aj objednali. Café malo klasické nemecké ceny a ponúkalo celkom slušný výber. Vybral som si Bad Water Drink za 8€ (nie úplne lacné), bohužial už neviem čo v tom bolo, ale chutilo to po čerešniach. Podarilo sa nám zistiť, že táto akcia je organizovaná LHG (Liberale Hochschulgruppe), čo je v podstate študentská strana v študentskom parlamente na univerzite. Kedže boli hodne milí a pozvali nás na výlet do Bruselu do parlamentu EU, tak sme im sľúbili hlasy v nadchadzajúcich voľbách. Inak ten výlet bude asi celkom zaujímavý a bude stáť len nejakú viacmenej symbolickú cenu (5 až 10€). Neskôr sme sa pobrali do ďalšej krčmy, ceny tam boli vcelku prijateľné a dokonca as mi páčil aj štýl toho baru, ale Honza aj Igor už chceli ísť na kampus a Heimbaru E (kde sú ceny úplne ľudové, teda na Nemecko až smiešne). V Heimbare E sme si užili (vypili) zopár drinkov, bohužial tam bolo úplne mŕtvo, tak sme tam dlho neostali a vrátili sa na internát a už ma nečaká nič iné ako spánok.

"Bryndzové" pirohy

Dnes som si veľmi slušne pospal. Nenastavil som si budík a vstal som až niečo po pól desiatej. Doobeda som si prečítal správy na nete a kúsok z knihy. O 12:10 som skočil do kuchyne na treťom poschodí, kde som našiel Igora s Borisom ako práve dokončievajú obed, tak som sa pridal a spolu sme zjedli naše klasické cestoviny. Po výdatnom obede som sa venoval dokončeniu článku na Perspektiven der Informatik. Dopísanie toho článku mi trvalo asi do pól piatej. Už som tušil, že Boris s Igorom začali s prípravou pirohov, lebo neodpovedali na ICQ. Pravdaže som ich opäť našiel v kuchyni. Poctivo som sa zapojil do prípravy aj ja. Nakrájal som slaninku, postavil ju na varič, dokonca som sa zapojil aj do zlepovania pirohov. Bryndza sa tu pravdaže nedá zohnať, tak sme ju nahradili feta syrom zmiešaným s taveným syrom a kupodivu to bolo fakt dobré. Kedže Jana (naša rodáčka, ktorá tu študuje už piaty rok a pred nedávnom sme ju stretli v autobuse) doniesla pól litra slivovice a pohár povidiel, tak sme sa počas prípravy zopárkrát posilnili (samozrejme nie povidlami). Nakoniec sa nám podarilo spraviť pirohy asi pre sedem až osem ľudí. Pravdaže sa všetky zjedli, ponúkli sme zopár rôznych národností (Francúzsko, Rumunsko, Pakistan, Japonsko a asi aj nejaké iné). Najzaujímavejšia bola reakcia Japonky, ktorá nám povedela, že aj oni majú niečo podobné (to japonské meno ktorým to nazvala som už pravdaže zabudol). Absolútne poslednú dávku pirohov sme naplnili povidlami (kedže sa minula "bryndza") a tak sme mali okrem hlavného chodu ešte aj chutný dezert. Po zjedení všetkých pirohov nám ešte ostalo pól flaše slivovice a tak sme z nej ponúkli aj ostatných ľudí v kuchuni. No a to len bola zábava (možno aj preto, že tá prvá polovica flaše už bola v našich žalúdkoch). Všetky dievčatá (samozrejme okrem Jany, ktorá si pekne dala s nami) absolútne odmietli niečo také piť, úplne im stačilo keď si privoňali. Belgičan Billy (inak fakt zábavný chlapík), si dal jeden štamperlík a spýtal sa nás, či je to vôbec legálne, niečo také ostré. Kým sme všetko dojedli, poupratovali a dopili bolo už vyše osem hodín, teda celé pirohovanie trvalo skoro päť hodín (Boris a Igor začali po tretej), ale bola to úspešná akcia (za jej zorganizovanie takto ďakujem Borisovi). Zvyšok večera som strávil už len zaspávaním nad knihou a teraz sa chystám zaspať už úplne.

Krádež!

Všetky moje predstavy o Nemecku sú zbortené. Včera som si kúpil Pick salámu za 5.50€, kúsok z nej odjedol na večeru a dnes ráno už nebola v chladničke! Nejaký parchant mi ju zožral! No inak som toho za celý deň veľa neurobil. Čítal som knihu, začal písať dvojstranový sumár na Perspektiven der Informatik a nakoniec sme si pozreli film (Die weisse Massai) s flašou červeného vína (boli sme na ňu štyria). No a teraz idem spať s vedomím, že nič drahšie ako jedno euro si už do tej chladničky nikdy nedám.

Ranné nákupy

Piatok je náš zvyčajný nákupný deň. Dohodli sme sa na pól desiatu pri aute (Boris tu má Renault Clio 1.4) . Odviezli sme sa do Saarbasaru, čo je najbližšie nákupné stredisko, ktoré sme našli. Je v podstate celkom malé (hypermarket, elektroshop a asi 50 obchodíkov), ale parkovisko má stále napchaté. Z nákupov sme išli na obed do menzy. Keďže hlavný chod bol Sweinschnitzel, tak som išiel po Rinderfleisch (hovädzie) s ryžou, k tomu som si zobral zo šalátového baru ešte tanier plný zeleniny a výborne som sa naobedoval. Hneď poobede máme všetci štyria TOEFL angličtinu. Písali sme škúšobné testy z Readingu. Prvý test bol všeobecný a celkom zaujímavý. Ďalšie dva boli monotematické, vždy zamerané na konkrétny typ cvičenia. Inak povedané boli nudné a pomerne ľahké. Po angličtine som sa dostal na chvíľu k mojej knihe, prečítal som zopár strán a už bolo štvrť na šesť a čakala ma nemčina. Nabehli sme na celkom zaujímavú tému: Nemecko. Kedže valná väčšina spolužiakov na nemčine tu je už dlhšiu dobu, všetci boli aspoň v piatich rôznych mestách. Kedže ja som v Nemecku skoro nikde nebol, tak som len pozorne počúval. A inšpiroval sa, možno by sme mohli urobiť nejaký víkendový trip po Nemecku. Inak budúci týždeň sa chystáme na Belgicko a možno skočíme aj do Holandska. No po nemčine som išiel do posilky, bohužial zase sám, keďže Boris bol nejaký zlý a už ležal v posteli. Potom som začal vymýšlať s Igorom, že čo s večerom, ale dohodli sme sa, že pôjdeme von až zajtra. Tak ma čaká len moja knižka na dnes večer.

Knihy

Dnes ráno som si bol v bare vyzdvihnúť balík, ktorý mi v utorok prišiel od amazon.de. Boli v ňom štyri vytúžené knihy od R.A.Salvatore. Každá z nich má cez 1000 strán, takže čítaním som zásobený celkom dobre. Ako si môžete správne typnúť, väčšinu dňa som strávil nad knihou. Večer som stihol Flurversamlung, kde sa nás stretlo až 10 (Flurrat hovoril, že je to najlepšia účasť za posledné tri roky). Na niekoľkých veciach sme sa predsa len dohodli. Keď sa nám podarí stánok na Heimfeste, tak možno budú zámky na chladničkách (znie to zložito, ale v skutočnosti je to jednoduché). Potom som si oficiálne napísal meno na poličku na chladničke a taktiež som zistil kde sa na našom poschodí nachádza vysávač (u Markusa - Flurrata). Pravdaže som si hneď ten vysávač aj požičal a už sa mi po zemi na izbe neváľajú chuchvalce prachu.

Nuda (v Saarbrückene)

No dnes bol totálne nudný deň. Väčšinu času som strávil nadrábaním si domácej ulohy na budúci týždeň (bolo to ťažké, ale zvládol som to). Bohužiaľ, z Perspektiven der Informatik slidy stále nie sú na nete a bez nich dve strany v nemčine o tej prednáške napíšem teda veľmi ťažko. Dnes je v prevádzke náš Heimbar, ale zdochol tam pes (obrazne) a nejak sa proste ľuďom po včerajšku nechce. Tak to balím na dnes aj ja, zajtra ráno si už môžem vyzdvihnúť objednané knihy a pustiť sa do čítania. Dobrú noc!

Športový Halloween

Ráno som vstal, tak ako bolo naplánované - o 6:15. Už o siedmej som plával v neďalekej plavárni, za ktorú sa teda Nemci vôbec nemusia hambiť. Ultramoderný dizajn haly bazéna olympískej veľkosti len dopĺňa technologickú vyspelosť bázena (plavčík ma k dispozícii kamerový systém s podvodnými kamerami, voda nie je plná chlóru a zopár ďalších detailov). Po 30 zaplávaných dĺžkach sme z bázenu s Igorom vyliezli (ešte sme mali asi 7 minút k dobru do ôsmej), osprchovali a išli späť na internát. O 11:15 som navštívil prednášku Query Optimization, ktorá je v angličtine, ale zato s ukrutným nemeckým prízvukom. Bohužial bola celkom nudná, kedže prednášajúci nám vysvetloval asi 45 minút koncept dynamického programovania (ktoré je súčasťou základnej prednášky o programovaní na MFF UK). Našťastie sa aspoň prvých 45 minút venoval pomerne zaujímavým grafovým algoritmom, pravdaže pre optimalizáciu join orderingu (ugh, však je to každému jasné?). Na obedík som si dal Seelachsfilet (rybička) so zemiačikmy. Poobede som mal asi hodinku voľno, ktoré som využil na opakovanie si španielčiny a od tretej som už na tej španielčine aj sedel. No okrem toho, že si tam pripadáme všetci traja (Igor, Boris a ja) kúsok ako blbci, to bola celkom v pohode hodina. Po španielčine som mal ešte nemčinu. Tu nás (Igora a mňa) prekvapila učiteľka písomečkou. Napíšte svoj názor na článok o Vaterschaftsurlaub im Frankreich ("materská" dovolenka pre otcov vo Francúzsku). Celkom vtipné bolo, keď došiel Honza (ďalší Honza, nie ten "náš"). Písomky už boli rozdané, on danú tému nikdy nevidel (čerstvo sa preradil z piatej do šiestej skupiny) a tak mal celkom čo robit (my ostatný sme o tom diskutovali asi na troch predošlých hodinách). Po nemčine som išiel s Borisom do posilky. Ešte som sa nepochválil, ale dal som si vypracovať plán na cvičenie (asi preto, že je to v cene tých 60€ ktoré som musel zaplatiť za SemesterTicket do UniFit). Poctivo som si odcvičil cviky podľa plánu a to už bolo skoro deväť hodín. Po návrate na internát sme sa dohodli, že pôjdeme pozrieť párty na Wohnheime E (asi 400 metrov od nás na kampuse). Keď sme tam došli, zistili sme, že bar je ešte menší než ten náš. Ľudí tam bolo tiež pomenej (ešte bolo celkom málo hodín), ale keďže tam bol fakt lacný alkohol (1€ za panáka 4cl, 1.2€ za miešaný longdrink ala vodka s džúsom), tak sme tam ostali. Neskôr prišli aj nejaký podnapitý Poliaci (Igor ich poznal) a tí nám povedali, že v meste sú podniky preplnené a už nepúštajú dnu. Tak sme si dali kolo na dobrú noc a išli spať :)

Další pondelok

Je niečo po pol jedenástej a konečne som si našiel čas na blog. Dnes to bol celkom vyčerpávajúci deň. Začal celkom pomaličky, sprchou, potom som skočil za Igorom na tretie poschodie po mlieko (ja bývam na prvom), lebo mne už došlo. Potom sa pustil do domácich úloh, celkom som sa do nich zažral, takže "za chvíľu" ma už prezváňal Igor (dohodnuté znamenie - ide sa na obed). Tam nás dnes výnimočne nečakal Sweinschnitzel ale kuriatko Cordon Bleu. V budove menzy sa konal predaj plagátov za celkom ľudské ceny (6€ za "menší" a 10€ za "väčší"), tak sme si nejaké pokúpili všetci štyria. Ono pozerať sa na holé biele, a ešte aj nie príliš čisté, steny predsa len onudí. Potom som sa vybral s Igorom do Dudweileru (najbližšia dedina, v skutočnosti mestká časť Saarbrückenu) na nákupy. O druhej sme už sedeli na prednáške Perspektiven der Informatik (výnimočne v nemčine). Až do večere som prepisoval "načisto" domácu na zajtra z Query Optimization. Kúsok som si oddýchol pri novej epizóde Desperate Housewifes, keď som si všimol, že plagáty mám ešte stále stočené do tubusu. Zbuzeroval som Igora nech doniese pripínačky, preriadil celú izbu (posteľ, stôl, nočný stolík, malý stolček a moje dva minikoberce). Ostatne, ako som to preriadil snáď vidíte na fotkách okolo (skúsim spraviť lepšie zajtra). No pravdaže ma čakal denný prídeľ práce a po nej som sa vrhol na tento blog (potom sa vrhnem na spánok, kedže od siedmej by som už chcel plávať).

Odveci

Čierna téma pre Váš Windows XP a originál od Microsoftu. Stiahnúť ju môžete odtiaľto a návod na jej aplikovanie nájdete tu.

Wildpark

Ďen, ktorý trvá 25 hodín, začal zamračenou oblohou a tak som si zrána pekne poslušne spravil domáce úlohy (áno, vysokoškoláci v Nemecku si musia písať domáce ulohy, inak nedostanú svoje vysnívané kreditíky). Potom sa Igor vrátil z kostola (videl som ho cez okno ako sa vracia) a tak sme sa pustili do varenia. Urobili sme si našu klasiku - penne s nejakou paradajkovou omáčkou zo škatule, primiešali ešte konzervu kukurice a obed pre troch bol hotový (pridal sa ešte Boris). Po výdatnom jedle som sa pustil do práce, ale po hodinke mi už písal Boris na ICQ, či neskočíme pozrieť Wildpark (dodám, že medzičasom začalo vonku svietit ostré jesenné slniečko). Wildpark sa nachádza dve zástavky autobusu od kampusu a je to v podstate park s niekoľkými prerastenými ohradami pre zvieratá. Našli sme tam niekoľko druhou kôz, jeleňov, poníkov a bizónov (alebo zubrov?). Cestou späť na kampus sme sa prešli cez les a náhodou sme sa vynorili pred vchodom na univerzitu. Kedže svetlo bolo úplne ideálne na fotenie, neodolal som ani ja (Boris fotil celý čas) a začal som fotiť. Tých zopár fotiek si môžete pozrieť tu.

Sektempfang und Wolfgang Amadeus

Pre nemčiny neznalých je to ochutnávka šampanského a muzikál Wolfgang Amadeus, L'Enfant Prodige v podaní Conservatoire Municipal De Musique et de Danse de Saint Avold. Znie to velmi honosne a aj to tak začalo. V kaviarni na kampuse bol príhovor, veľa dôležitých ľudí zo školy, polovice okolitých miest a dokonca aj z francúzskeho konzulátu v Saarbrückene. Potom nasledovala ochutnávka sektu, ktorý bol celkom dobrý. Ten sme ešte zajedli praclíkami a zapili pomarančovým džúsom. A tu sa honosnosť bohužial skončila. Samotné predstavenie sa konalo v Aule (aspoň tak to nemci nazývajú), ktorá vyzerá ako telocvična s pódiom a má aj približne takú akustiku. Samotné predstavenie radšej nebudem kritizovať, ale v podstate to veľmi dobre vystihla jedna Britka, že francúzi museli s tým predstavením prísť sem, lebo u nich doma by to nikto nebol ochotný počúvať (možno to až také zlé nebolo, ale plné vstupné, teda 10 €, by som za to nedal).

Sarreguemines

V nedeľu 22. októbra sme sa pre zmenu vybrali na malý výlet do francúzskeho mesta Sarreguemines. Do Sarreguemines sa dá dostať zo Saarbrueckenu pomocou električky asi za 20 minút a pravdaže nám na cestu platí naša dokonalá UdS Karte. V mestečku nás privítalo prekrásne počasie, ostatne to možete vidieť aj na fotkách (aj od Igora).

Luxembursko

Nuž v nedeľu 15. októbra sme sa pobrali do Luxemburska a asi takto to tam vyzeralo. Pozrite si aj fotografie od Igora.

Na začiatku...

Tak tento blog som mal založiť asi tak pred 28 dňami, ale pre moju lenivosť vzniká až dnes. Zato sem pribudnú "až" tri príspevky :)