"Bryndzové" pirohy

Dnes som si veľmi slušne pospal. Nenastavil som si budík a vstal som až niečo po pól desiatej. Doobeda som si prečítal správy na nete a kúsok z knihy. O 12:10 som skočil do kuchyne na treťom poschodí, kde som našiel Igora s Borisom ako práve dokončievajú obed, tak som sa pridal a spolu sme zjedli naše klasické cestoviny. Po výdatnom obede som sa venoval dokončeniu článku na Perspektiven der Informatik. Dopísanie toho článku mi trvalo asi do pól piatej. Už som tušil, že Boris s Igorom začali s prípravou pirohov, lebo neodpovedali na ICQ. Pravdaže som ich opäť našiel v kuchyni. Poctivo som sa zapojil do prípravy aj ja. Nakrájal som slaninku, postavil ju na varič, dokonca som sa zapojil aj do zlepovania pirohov. Bryndza sa tu pravdaže nedá zohnať, tak sme ju nahradili feta syrom zmiešaným s taveným syrom a kupodivu to bolo fakt dobré. Kedže Jana (naša rodáčka, ktorá tu študuje už piaty rok a pred nedávnom sme ju stretli v autobuse) doniesla pól litra slivovice a pohár povidiel, tak sme sa počas prípravy zopárkrát posilnili (samozrejme nie povidlami). Nakoniec sa nám podarilo spraviť pirohy asi pre sedem až osem ľudí. Pravdaže sa všetky zjedli, ponúkli sme zopár rôznych národností (Francúzsko, Rumunsko, Pakistan, Japonsko a asi aj nejaké iné). Najzaujímavejšia bola reakcia Japonky, ktorá nám povedela, že aj oni majú niečo podobné (to japonské meno ktorým to nazvala som už pravdaže zabudol). Absolútne poslednú dávku pirohov sme naplnili povidlami (kedže sa minula "bryndza") a tak sme mali okrem hlavného chodu ešte aj chutný dezert. Po zjedení všetkých pirohov nám ešte ostalo pól flaše slivovice a tak sme z nej ponúkli aj ostatných ľudí v kuchuni. No a to len bola zábava (možno aj preto, že tá prvá polovica flaše už bola v našich žalúdkoch). Všetky dievčatá (samozrejme okrem Jany, ktorá si pekne dala s nami) absolútne odmietli niečo také piť, úplne im stačilo keď si privoňali. Belgičan Billy (inak fakt zábavný chlapík), si dal jeden štamperlík a spýtal sa nás, či je to vôbec legálne, niečo také ostré. Kým sme všetko dojedli, poupratovali a dopili bolo už vyše osem hodín, teda celé pirohovanie trvalo skoro päť hodín (Boris a Igor začali po tretej), ale bola to úspešná akcia (za jej zorganizovanie takto ďakujem Borisovi). Zvyšok večera som strávil už len zaspávaním nad knihou a teraz sa chystám zaspať už úplne.