Cirkus a ďalšie zábavky

V rámci liečby smiechom, alebo teda aspoň dobrou zábavou, sa mi podarilo každý večer od posledného článku niečo podniknúť. Vo štvrtok večer som bol pozrieť Heimfest na internáte E, bohužial to bola o dosť menšia akcia ako náš Heimfest pred týždňom a tak som to zabalil už okolo jednej. V piatok večer sme si pre zmenu dali po dlhom čase spoločný film s vínkom (ako preddavok na Borisovu oslavu). V sobotu sme navarili (Boris) a napiekli (ja som strčil zmrazený slivkový koláč do rúry a Jana upiekla tortu). Bohužial sa nám nepodarilo sa zosynchronizovať a tak sme najpr boli iba chlapi (bez Jany) a keď už došla Jana, bol som ja s Igorom na odchode do cirkusu. Pre tých čo ešte o tomto skvelom nápade ísť do cirkusu nepočuli: asi týždeň vysí na dverách internátu oznam, že sa dá ísť zadara do cirkusu, stačí prejaviť záujem, tak že bude človek stáť v sobotu o 19:00 pri automate na kolu. Tak sme sa tam s Igorom postavili a čakali, čo sa bude diať. Po chvíli došiel Landestutor (ďalšia zo skvelých funkcií na tomto internáte) v podobe asi 40-ročného týpka a strčil nám do ruky po dva voľné lístky. Spýtali sme sa, že kde ten cirkus je a on na to, že nevie, ale že Stefan Pla - Flurrat na Igorovom poschodí (Flurrat je úplne iná úžasne dôležitá funkcia) ide s nami a on vie ako sa tam dostať. Stefan došiel za pár minút a dokopy sme išli asi šiesti. Busom sme sa odviezli do mesta, tam sa Stefan spýtal náhodných ľudí ako ďalej a nastúpili sme do ďalšieho busu, vystúpili na zástavke, ktorú nám ďalší náhodný spolucestujúci poradil. Celkom som sa potešil keď sme prešli cez cestu a zbadali šípku doprava s nápisom Zum Zirkus (k cirkusu). No po piatich minútach chôdze v daždi sme sa uzhodli, že týmto smerom to teda nie je. Otočili sme sa, spravili si menšie cross-country a začali sa vrácať späť na zástavku. Pravdaže bol cirkus asi 300 metrov od zástavky, ale úplne iným smerom ako ukazovala šípka. Myslím, že Igor hovoril niečo, že videl nejaký cirkus už z busu cestou, ale čo už, aspoň sme sa trochu poprechádzali po daždi a bahne. Dnu do cirkusu sme sa dostali bez problémov, aj keď sa Stefan bál, že nás možno po začiatku predstavenia nebudú chcieť pustiť. Show bola celkom dobrá, pravdaže sa nedala očakávať kvalita tých čínskych cirkusov, čo človek vidí v telke, ale naživo to bolo aj tak cool. Najväčším ťahákom bola jazda tigra na koňovi, ale zabudnite na nejaké divoké predstavy. Na koňovi bola celá plošina, na ktorej mohol sedieť pri troche snahy snáď aj slon. Takže tiger mal celkom pohodlné zvezenie. Viac sa mi páčilo vystúpenie tigrov samotných. Naraz ich bolo v klietke osem. Zívali a vyzerali viac menej ospalo, ale z miesta dokázali skočiť 4 metre alebo 2,5 metra do výšky bez akejkoľvek viditeľnej námahy, doslova s mačacou nonšalantnoštou. No proste, kúsok prerastené mačičky. Artisti sa snažili tiež, ale na tigrov sa nechytali. Napríklad žonglér asi nemal svoj deň. Svoje vrcholné číslo, pochytať osem kruhov, tak že si ich dával na krk, mu nevyšlo ani na druhý pokus. Celé predstavenie trvalo viac ako dve hodiny a ešte bola 20 minútová prestávka, takže sme skončili po pól jedenáctej. Autobus nám išiel za pár minút. Chvíľu sme sa dokonca tešili, že nás odvezie rovno k internátu, ale zjavne nie. Tak sme ešte v meste čakali na ďalší, ale aj tak sme boli pred pólnocou späť.